Novinky

Štvrtý breh je za nami!

4. ročník festivalu Na brehu je za nami a je čas sa zamyslieť nad tým čo bolo dobré a čo nie. Hneď na úvod však chcem poďakovať všetkým partnerom, priateľom a divákom, vďaka ktorým sa festival mohol uskutočniť. Nie sme žiadnym mega festivalom, skôr rodinným piknikom. Sme si toho vedomí i keď sa sem tam na niečo väčšie zahráme. Ešte ray sa chcem ospravedlniť za to, že sme nedokázali priviezť koncert skupiny Olympic, ale i za ďalšiu zmenu v podobe koncertu skupiny Gladiátor miesto Roba Grigorova. Uvedomujem si, že Gladiátori nie príliš šťastne vyčnievali z dramaturgie, ale som rád, že si svojich fanúšikov nakoniec na brehu našli. Stáva sa čoraz častejšie, že umelci sa z koncertov ospravedlnia, alebo zoberú niečo lukratívnejšie. Ak sa pýtate, či sa to nedá ošetriť v zmluve .... Dá. Ale tiež je tam napísané, že koncert je možné odvolať zo zdravotných dôvodov a práve preto je tento dôvod aj najpoužívanejší. Snažili sme sa aj v tomto roku priniesť zaujímavé koncerty a osobnosti. Festival sa plánuje takmer rok vopred a vždy vyberáme z desiatok umelcov. Zaujíma vás s kým sme jednali? Prezradíme vám trochu neskôr. Teraz sa vrátim k festivalu. Veľkú radosť mi urobila druhá scéna, ktorá si filmom a literatúrou získala svojich divákov. Chceme, aby táto scéna bola stálou súčasťou festivalu a budeme sa snažiť doplniť program druhej scény aj o menšie recitáli, koncerty. Určite budeme riešiť umiestnenie stanu, aby sa nerušili scény navzájom a sľubujem, že centrála pre občerstvenie bude tiež inde. <img title="Cool" src="js/tiny_mce/plugins/emotions/img/smiley-cool.gif" border="0" alt="Cool" /> Pre mňa osobne bol asi najväčším koncertným zážitkom koncert nórskej pesničkárky Caroline Hitland na úvod festivalu. Už dlho som nič tak krásne, príjemné až anjelske nepočul a nevidel. Dohodli sme sa, že Caroline sa ukáže v programe koncoročného folk festivalu v Prievidzi. Už teraz sa teším. Potešila aj účasť Karla Plíhala, ktorý naozaj nie je festivalovým umelcom a o to viac som si vážil, že pozvanie prijal. Jeho koncerty sú vždy jedinečné a to ako celá lúka počúvala jeho šepkanie spevom ... no nádhera. Som na divákov brehu veľmi pyšný. Nesklamal ani Ivan Mládek, ktorý sa však ponáhľal na ďalšie hranie do Poľska. Humor, nadhľad, vtip a jeho mini cirkus bytostí ... vždy poteší. Som rád, že časť publika s nadšením prijala aj Andreja Šebana, ktorého koncerty sú veľmi osobné a špecifické. Mám rád improvizácie, jeho hudobné nápady a myšlienky, hoci im sám niekedy nerozumiem. Ale určite je Andrej jednou z najvýraznejších hudobných osobností Slovenska. To určite. Chcel som vám ho predstaviť. Večerný program vždy staviam zo skupín, ktoré dokážu divákov roztancovať a rozospievať. Preto to ako prvý odpálili Diabolské husle a neuveriteľný Berky Mrenica, ktorý dokázal že nehrá druhé husle v súboji s Cigánskymi diablami. Veľmi som sa tešil aj na koncert mojich kamarátov z Prešova. Hrdza je stále lepšia a to som už mal pocit, že nemajú kde rásť. Majú. Radosť pozerať, počúvať. Sú tým najlepším čo slovenská scéna world music ponúka a dokázali to aj na brehu. Dostávam veľa krásnych reakcií, poďakovaní za a pre Hrdzu. Rovnako tak sú úžasné ohlasy na skupinu, ktorá uzavrela program festivalu. The backwards, alebo ak chcete slovenskí Beatles sú naozaj svetová elita a ich prevedenie najväčšieho svetového fenoménu je dokonalé. Bola to naozaj svetová bodka za 4. ročníkom. Ďakujem tiež vzácnym lietrárnym hosťom i režisérovi p. Vojtekovi, či A. Bánovi, že nás poctili svojou návštevou a urobili z nášho festivalu multižánrový... Snívali sme o tom už dlho. Neviem vám dnes povedať akou cestou sa bude festival uberať v budúcnosti, či sa zväčší, alebo skôr uskromní. Budeme sa snažiť, aby bol stále rodinný a plný pravých hviezd. Robíme to tak trošku aj pre seba a môžem vás ubezpečiť, že nie pre peniaze, le hlavne je breh určený vám, ktorým dobrá muzička chýba ako nám. Zostaňte nám preto verní, prípadne sa posnažte rozšíriť svoje rady o nových diváčikov, alebo len pošlite správičku ďalej. Aj to len vtedy ak vám bolo u nás a s nami dobre. Nám bolo. Naozaj. Janko Kulich, organizátor

4. ročník festivalu Na brehu je za nami a je čas sa zamyslieť nad tým čo bolo dobré a čo nie. Hneď na úvod však chcem poďakovať všetkým partnerom, priateľom a divákom, vďaka ktorým sa festival mohol uskutočniť. Nie sme žiadnym mega festivalom, skôr rodinným piknikom. Sme si toho vedomí i keď sa sem tam na niečo väčšie zahráme. Ešte ray sa chcem ospravedlniť za to, že sme nedokázali priviezť koncert skupiny Olympic, ale i za ďalšiu zmenu v podobe koncertu skupiny Gladiátor miesto Roba Grigorova. Uvedomujem si, že Gladiátori nie príliš šťastne vyčnievali z dramaturgie, ale som rád, že si svojich fanúšikov nakoniec na brehu našli. Stáva sa čoraz častejšie, že umelci sa z koncertov ospravedlnia, alebo zoberú niečo lukratívnejšie. Ak sa pýtate, či sa to nedá ošetriť v zmluve .... Dá. Ale tiež je tam napísané, že koncert je možné odvolať zo zdravotných dôvodov a práve preto je tento dôvod aj najpoužívanejší. Snažili sme sa aj v tomto roku priniesť zaujímavé koncerty a osobnosti. Festival sa plánuje takmer rok vopred a vždy vyberáme z desiatok umelcov. Zaujíma vás s kým sme jednali? Prezradíme vám trochu neskôr. Teraz sa vrátim k festivalu. Veľkú radosť mi urobila druhá scéna, ktorá si filmom a literatúrou získala svojich divákov. Chceme, aby táto scéna bola stálou súčasťou festivalu a budeme sa snažiť doplniť program druhej scény aj o menšie recitáli, koncerty. Určite budeme riešiť umiestnenie stanu, aby sa nerušili scény navzájom a sľubujem, že centrála pre občerstvenie bude tiež inde. Pre mňa osobne bol asi najväčším koncertným zážitkom koncert nórskej pesničkárky Caroline Hitland na úvod festivalu. Už dlho som nič tak krásne, príjemné až anjelske nepočul a nevidel. Dohodli sme sa, že Caroline sa ukáže v programe koncoročného folk festivalu v Prievidzi. Už teraz sa teším. Potešila aj účasť Karla Plíhala, ktorý naozaj nie je festivalovým umelcom a o to viac som si vážil, že pozvanie prijal. Jeho koncerty sú vždy jedinečné a to ako celá lúka počúvala jeho šepkanie spevom ... no nádhera. Som na divákov brehu veľmi pyšný. Nesklamal ani Ivan Mládek, ktorý sa však ponáhľal na ďalšie hranie do Poľska. Humor, nadhľad, vtip a jeho mini cirkus bytostí ... vždy poteší. Som rád, že časť publika s nadšením prijala aj Andreja Šebana, ktorého koncerty sú veľmi osobné a špecifické. Mám rád improvizácie, jeho hudobné nápady a myšlienky, hoci im sám niekedy nerozumiem. Ale určite je Andrej jednou z najvýraznejších hudobných osobností Slovenska. To určite. Chcel som vám ho predstaviť. Večerný program vždy staviam zo skupín, ktoré dokážu divákov roztancovať a rozospievať. Preto to ako prvý odpálili Diabolské husle a neuveriteľný Berky Mrenica, ktorý dokázal že nehrá druhé husle v súboji s Cigánskymi diablami. Veľmi som sa tešil aj na koncert mojich kamarátov z Prešova. Hrdza je stále lepšia a to som už mal pocit, že nemajú kde rásť. Majú. Radosť pozerať, počúvať. Sú tým najlepším čo slovenská scéna world music ponúka a dokázali to aj na brehu. Dostávam veľa krásnych reakcií, poďakovaní za a pre Hrdzu. Rovnako tak sú úžasné ohlasy na skupinu, ktorá uzavrela program festivalu. The backwards, alebo ak chcete slovenskí Beatles sú naozaj svetová elita a ich prevedenie najväčšieho svetového fenoménu je dokonalé. Bola to naozaj svetová bodka za 4. ročníkom. Ďakujem tiež vzácnym lietrárnym hosťom i režisérovi p. Vojtekovi, či A. Bánovi, že nás poctili svojou návštevou a urobili z nášho festivalu multižánrový... Snívali sme o tom už dlho.

Neviem vám dnes povedať akou cestou sa bude festival uberať v budúcnosti, či sa zväčší, alebo skôr uskromní. Budeme sa snažiť, aby bol stále rodinný a plný pravých hviezd. Robíme to tak trošku aj pre seba a môžem vás ubezpečiť, že nie pre peniaze, le hlavne je breh určený vám, ktorým dobrá muzička chýba ako nám. Zostaňte nám preto verní, prípadne sa posnažte rozšíriť svoje rady o nových diváčikov, alebo len pošlite správičku ďalej. Aj to len vtedy ak vám bolo u nás a s nami dobre. Nám bolo. Naozaj.

Janko Kulich, organizátor